Decentralizácia v školstve viedla k roztriešteniu riadenia, k oslabeniu podporných kapacít a k problémom s koordináciou vzdelávacích politík na úrovni štátu, samosprávnych krajov, miest a obcí. Autonómia škôl zvýšila ich zodpovednosť, ale tiež vyvolala neúmerný nárast nových, neraz neopodstatnených a byrokratických povinností, bez dostatočnej prípravy a podpory vedúcich zamestnancov.
V zásade stále rozhodovanie v množstve úkonov na škole vyžaduje súhlas alebo postup podľa detailného predpisu z centra aj tam, kde to nie je nevyhnutné. Preto je ochromená akcieschopnosť škôl pre inovácie. Je potrebné dekoncentrovať túto centrálnu moc tak, aby školy mohli zásadne redukovať množstvo byrokratických úkonov, ktoré sa od nich vyžadujú. Revízia školskej legislatívy je z tohto pohľadu principiálna a dekoncentračný efekt môže uvoľniť potenciál škôl, ktorým sme síce zverili zodpovednosť, ale len v deformovanej podobe. Preto komplexne prehodnotíme kompetencie na všetkých stupňoch riadenia, aby sme maximálne dekoncentrovali rozhodovanie z centra na školy.
Prehodnotíme ustanovenia školskej legislatívy tak, že posilníme postavenie škôl v ich autonómnom odbornom a samosprávnom riadení (rady škôl). Obmedzíme možnosti straníckej a byrokratickej svojvôle orgánov štátnej správy a samosprávy pri riadení škôl. Podporíme zvýšenie autonómie škôl pri tvorbe školského vzdelávacieho programu.
Ak sa sústredíme (ako doteraz) výhradne na skladanie účtov škôl zriaďovateľom, na formálnu kontrolu školskej inšpekcie, na zodpovednosť za dosahovanie učebných výsledkov (národné testy), ale bez poznania hlbších pedagogických súvislostí, nepôsobíme motivačne, ale autoritársky a centralisticko-mocensky. Ide nám o zmenu kultúry a tradičných vzorcov v riadení vyučovania, škôl, riadenia rezortu, od direktív a príkazov k novým hodnotám (dôvera – podpora – kvalita). Náš prístup stojí na budovaní kapacít rezortu (škôl, učiteliek a učiteľov) na podporu dosahovania spoločných cieľov.
Odmietame model štátnej školskej inšpekcie, ktorý sa neorientuje na kvalitu procesov výchovy a vzdelávania, ale byrokraticky kontroluje normy a nevie škole odborne poradiť. Vytvoríme model zodpovednosti štátu za kontrolu, integrovaný so spoluzodpovednosťou školy za výsledky výchovy a vzdelávania. Školskými inšpektormi budú vysoko hodnotení a uznávaní učitelia nezávislej audítorskej agentúry na hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve na Slovensku.
Gymnazistov, vysokoškolákov, profesorov, univerzít... toho všetkého máme dosť. Ako to, že je potom úroveň nášho školstva v porovnaní s ostatnými krajinami taká nízka? Je to tým, že sme si zvykli merať vzdelanie kvantitou a nie kvalitou: Diplom je dôležitejší ako reálne vedomosti, titul je viac ako výsledky. Počtom rokov štúdia meriame vzdelanosť človeka. Maturita je pre nás atraktívnejšia ako reálna uplatniteľnosť v živote.
Naše školy sa vplyvom zlého systému financovania nastavili na masovú produkciu študentov. Dosahujú to znižovaním latky a rozširovaním populárnych no nepoužiteľných odborov. Svoj chod podriaďujú počtu študentov a nie kvalite vzdelania.
Pre zatvorenie nožníc medzi kvalitou a kvantitou musíme v celej školskej sústave zmeniť systém financovania tak, aby z neho profitovali kvalitné školy, aby zanikali nekvalitné školy a nepotrebné odbory, aby študenti, žiaci a ich rodičia zodpovedne pristupovali k výberu zamerania štúdia. Racionalizácia počtu škôl vytvorí aj zdroje pre zvyšovanie platov učiteľov. V prípade mnohých menších škôl môže byť lepšou alternatívou ich združovanie, a nahradzovanie malotriedok školskými autobusmi, ktoré zdarma dopravia deti do školy a naspäť.
Sme malá krajina a nemáme veľa zdrojov. Obrazne povedané, máme málo vody, no chceli by sme ňou polievať veľmi bujnú záhradu. Ak však málo vody rozdelíme medzi veľa rastlín, záhrada bude chradnúť celá. Preto chceme mať radšej menej škôl, ale lepších.
Nejde o to, ako veľa naša mládež študuje, ale ako kvalitne je pripravená do života. Je potrebná zmena v uvažovaní ľudí, z ktorých mnohí pred kvalitným vzdelaním radšej preferujú titul, akokoľvek môže byť pre život nepoužiteľný. Sme si vedomí toho, že je to beh na dlhú trať a môže to byť pre mnohých bolestivý proces. Ale ďalej to už takto nejde.
Diskusia o zodpovednom výbere študijného odboru, špeciálne pri vysokých školách, v budúcnosti určite prinesie aj otázku spoplatnenia vysokoškolského štúdia a rozšírenia systému študentských pôžičiek. My v SKOK!-u sme toho názoru, že musíme najskôr zvýšiť kvalitu školstva z prostriedkov, ktoré nezasahujú do života občanov: uvoľnením podmienok pre kvalitné školy, omladením pedagogického zboru, hlbšou integráciou zahraničných skúseností do nášho prostredia.
Rovnosť a kvalita vo vzdelávaní sú spojené nádoby v každom vzdelávacom systéme. Rovnosť znamená, že osobné a spoločenské okolnosti (pohlavie, etnický pôvod, rodinné zázemie apod.) nepredstavujú prekážky pri dosahovaní maxima vzdelávacieho potenciálu.
Je povinnosťou vlády zaistiť dostupnosť a prístupnosť všetkých stupňov škôl pre všetky spoločenské skupiny, ale aj obmedzovanie formálnej diferenciácie vzdelávacích ciest na nižších stupňoch a podpora rovných šancí na prechod do sekundárneho i terciárneho vzdelávania.
Nad rámec základnej rovnosti je však úlohou pre školskú sústavu, aby každý žiak a študent mohol maximálne rozvinúť vlastný potenciál. Preto budeme presadzovať postupnú individualizáciu vzdelávacieho procesu a individuálny prístup k žiakom, vrátane hodnotenia, testovania zručností a individualizácie učebných plánov až na úroveň jednotlivca. Ide však o dlhodobý proces, ktorého implementácia potrvá desaťročia.
Nesúhlasíme s názorom, že niektorí žiaci (podľa etnika, sociálneho pôvodu alebo iného znevýhodnenia) sú predurčení na neúspech. Inkluzívna školská výchova a vzdelávanie je založená na princípoch rovnosti, sociálnej spravodlivosti, demokracie a participácie, je účinným nástrojom na kompenzáciu zlyhaní rodín i štátu.
Malá skupina najlepších žiakov na Slovensku dosahuje podľa údajov OECD celosvetovo vysoko nadpriemerné výsledky. Avšak väčšina ostatných žiakov je vo výsledkoch hlboko pod priemerom vyspelých krajín. Znižovanie školskej neúspešnosti a nerovnosti je rozhodujúce nielen na dosahovanie ekonomického rastu a konkurencieschopnosti, ale tiež na elimináciu chudoby a podporovanie sociálnej inklúzie (zlepšenie výsledkov zaostávajúcich však nesmie byť na úkor nadaných žiakov).
V matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti došlo za posledné roky k významnému poklesu výkonu slovenských žiakov a sú nižšie, ako je priemerný výkon krajín OECD. Na výkon našich žiakov má nadpriemerne veľký vplyv ich sociálno-ekonomické zázemie. Slovensko patrí medzi krajiny, kde je vplyv zázemia žiakov na ich vzdelávacie výsledky výrazne vyšší ako v priemere krajín OECD. Slovenský školský systém dnes nedokáže zmierňovať rozdiely medzi žiakmi podmienené ich sociálnym a ekonomickým zázemím. Preto za týmto účelom spracujeme samostatnú stratégiu a následne ju implementujeme na školách.
Rizikom neúspechu je na Slovensku ohrozených stále viac žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a zvyšujúci sa vplyv chudoby a sociálnej exklúzie na učebné výsledky početnej (rozširujúcej sa) skupiny žiakov škôl v perspektíve ohrozuje celkovú kvalitu školského systému.
Nejde len o formálnu rovnosť v prístupe ku vzdelávaniu, ale o schopnosť vzdelávacieho systému byť efektívny v prevencii a kompenzácii zdravotných, sociálnych, kultúrnych a iných osobnostných znevýhodneniach tak, aby nerovnosti v dosahovaných výsledkoch boli čo najmenej určované faktormi, ktoré nemôže jedinec ovplyvniť. Našim cieľom je, aby všetci žiaci dosiahli aspoň základnú spoločnú úroveň vedomostí a zručností.
Vzdelávací systém nesmie žiakov rozdeľovať výhradne na základe kognitívnych schopností do tried a škôl s náročným alebo málo náročným kurikulom, ale umožniť každému plne rozvinúť svoj potenciál v systéme kvalitného a inkluzívne orientovaného verejného školstva. Slovensko má systém škôl pre deti so špeciálnymi potrebami, ale navštevujú ich aj žiaci, ktorí tam nepatria, čo im znemožňuje získať vzdelanie primerané ich potenciálu. Riešenie vidíme v postupnej integrácii týchto žiakov do štandardných škôl (na základe priebežnej diagnostiky), v zvyšovaní počtu špeciálnych pedagógov, pedagogicko-psychologických poradcov a asistentov na školách. Zároveň presadíme pravidelnú rediagnostiku, aby žiak mohol z tohto prúdu vzdelávania v závislosti na svojich schopnostiach a intenzívnej podpore prestúpiť aj do prúdu bežných škôl. Opakovanie ročníka nahradí zvýšená pomoc učiteľa, iných podporných služieb a participácia rodičov na intervenčnom programe zaostávajúcim žiakom. Opakovanie nie je nevyhnutné, ak žiak využije aj vedľajšie a hlavné prázdniny pre dobrovoľnú účasť na ponuke dovzdelávacích pobytov a kurzov, ktoré kompenzujú jeho učebné zaostávanie.
Úspešnosť vo vzdelávaní je daná nielen jeho ukončením, ale aj náročnosťou programu, ktorý poskytne. Málo náročné programy a stratégie rozvoja žiakov na niektorých školách v kombinácii s predčasným ukončením dochádzky alebo zmenami školy ohrozujú naplnenie idey rovných príležitostí pre všetkých. Všetky školy musia zabezpečiť svojim žiakom také programy, aby bolo možné maximálne rozvinúť ich učebný potenciál a kompetencie pre trh práce. Tieto školy čelia zvýšenému riziku problémového správania, disciplinárnych priestupkov, ktoré narúšajú výučbu a ohrozujú kvalitu jej výsledkov. Sústredíme maximálnu odbornú, poradenskú i metodickú podporu práve týmto školám, ktoré stáli doposiaľ na okraji záujmu spoločnosti.
Stále viac si uvedomujeme aj potrebu kvalitnej predškolskej výchovy a vzdelávania detí pre ich budúci rozvoj a školskú úspešnosť. Úspešné vzdelávacie systémy vo významnej miere podporujú poskytovanie inštitucionálnej predškolskej výchovy a vzdelávania ako jeden z predpokladov dosahovania lepších výsledkov v škole. Predškolská výchova a vzdelávanie vykazuje najväčšiu návratnosť, pokiaľ ide o sociálnu adaptáciu detí. Budeme investovať do materských škôl ako efektívneho prostriedku, ktorý predstavuje základ pre ďalšie vzdelávanie, je prevenciou predčasného ukončovania školskej dochádzky a zvyšuje spravodlivosť výsledkov a celkovú úroveň zručností.
Rodičia dnes prejavujú záujem o inštitucionálnu predškolskú výchovu svojich detí už od dvoch rokov. Štát má podporovať preukázateľnú ekonomickú výhodu včasného návratu rodičov na trh práce. Preto v súčinnosti s rezortmi zdravotníctva, práce a sociálnych veci podporíme model dobrovoľného pobytu detí v materskej škole (alebo jej inštitucionálnych alternatívach) už od druhého roku veku dieťaťa a rozšírime zákonnú povinnosť pre 5 - 6 ročné deti. Povinná školská dochádzka v poslednom ročníku materskej školy bude významná hlavne pre osobnostný a sociálny rozvoj detí, pre vyrovnávanie nerovnomerností v ich vývoji a uľahčeniu vstupu do základnej školy.
Pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia má predškolská výchova a vzdelávanie od ranného veku veľký potenciál eliminovať hendikepy, ktoré si prinášajú z rodiny a zvýšiť ich šance uspieť v školskom vzdelávaní. Miera participácie týchto detí na predškolskom vzdelávaní je v porovnaní bežnou populáciou v danej lokalite výrazne nižšia. To môže spôsobovať reprodukciu chudoby a vytvárať vyššie individuálne aj spoločenské náklady v budúcnosti. Preto podporíme rozšírenie siete materských škôl rôznych zriaďovateľov, aby flexibilne reagovali na potreby rodičov i komunity.
K dlhodobej a celkovej nezamestnanosti, ktorá trápi Slovensko, navyše treba pripočítať i ďalších problém: neistotu a pracujúcu chudobu. Státisíce Slovákov síce prácu majú, ale denne ich sprevádza strach z toho, že ju môžu stratiť. Veď na ich miesto čakajú desiatky ďalších. Aj vysoká nezamestnanosť je dôvodom, že mzdy na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ, a stovky tisíc ľudí žijú na pokraji chudoby, hoci prácu majú.
Napriek tomu by bolo chybné velebiť minulé časy, kedy plánované hospodárstvo ponúkalo jednotlivcovi istotu, že nejakú školu vychodí a nejaké miesto už len dostane. Áno, bola to nejaká istota a ľudia majú radi istoty, ale zároveň to bola ilúzia fungujúcej spoločnosti.
Ak chceme priniesť naozaj systémové riešenie nezamestnanosti na Slovensku, v prvom rade treba nastaviť naozaj efektívne prepojenie medzi trhom práce a vzdelávacím systémom. Je nevyhnutné poznať pravdivé údaje uplatniteľnosti absolventov našich stredných a vysokých škôl v pracovnom prostredí. Dlhodobé udržiavanie nevyhovujúcich škôl je silne kontraproduktívne a je jedným zo zásadných dôvodov roztvárania nožníc medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Na Slovensku dnes navyše nefunguje nielen prepojenie medzi vzdelávaním a zamestnávateľmi, ale ani medzi základnými a strednými školami – čo má často za následok nesprávny výber stredných škôl.
Preto podporujeme racionalizáciu školstva, ktorá vytvorí sieť aktívnych škôl s atraktívnymi vzdelávacími programami, efektívne kooperujúcimi so zamestnávateľmi a reagujúcimi na meniaci sa trh práce.
Udržiavanie konkrétneho odboru musí byť podmienené schopnosťou absolventov zamestnať sa. Školy a zriaďovatelia majú byť povinní každý rok vyhodnocovať uplatnenie svojich absolventov v praxi (v spolupráci s úradmi práce). Privysoký počet evidovaných nezamestnaných z daného odboru by mal byť dôvodom pre automatické neotvorenie podobného odboru v danom roku. Administratívne rozhodovanie tak nahradí samoregulačný mechanizmus podľa požiadavky trhu.
Dôraz pri zmene systému nemá byť kladený na zlučovanie či rušenie škôl – ale na vhodnú zmenu či rušenie odborov, ktoré neumožňujú absolventom nájsť si po škole prácu. Nové odbory majú byť otvárané len na základe jasnej požiadavky zo strany potenciálnych zamestnávateľov.
Na to, aby učitelia mohli kvalitne učiť, musia mať k dispozícii najnovšie poznatky. Na Slovensku, žiaľ, nefunguje kontinuálne vzdelávanie, a učitelia odborného vzdelávania si tak napríklad zvyšujú kvalifikáciu v etickej výchove alebo snowboardingu. Robia tak, lebo tieto kurzy sú najlacnejšie a predstavujú najrýchlejší spôsob ako „nahnať kredity“ v situácii, keď im ďalšie vzdelávanie riaditeľ nepreplatí. Pritom vždy bude platiť, že kontinuálne vzdelávanie v odborných predmetoch bude drahšie, lebo niekto potrebný materiál (či už mäso pre kuchárov, farby pre kaderníkov alebo stavebný materiál pre stavbárov) musí kúpiť. Zmena kreditového systému je súčasťou nášho programu, opísaného v inej kapitole. V rámci odborného vzdelávania je však nevyhnutnou podmienkou, aby kontinuálne vzdelávanie v odborných predmetoch bolo učiteľom poskytované za konkurencieschopných podmienok. Je nevyhnutné rozšíriť kurikulum nad rámec súčasných piatich kurzov.
Navrhujeme popri zmene systému financovania regionálneho školstva zaviesť aj absolventskú bonifikáciu, ktorá by ešte viac motivovala školy pripravovať svojich absolventov tak, aby sa uplatnili na trhu, a nie na úrade, práce. Išlo by o konkrétnu finančnú čiastku, ktorú by daná škola získala, ak sa jej absolvent zamestná, resp. nepôjde na úrad práce v plnej sume, prípadne krátená na polovicu, ak získa prácu do šiestich mesiacov.
V regiónoch, kde prevláda niektoré z priemyselných odvetví, je viac zamestnávateľov príbuzného typu produkcie a je šanca zamestnať alebo zvyšovať kvalifikáciu väčšiemu počtu obyvateľov, navrhujeme podporiť vznik priemyselných klastrov, ktoré budú mať väčšiu možnosť čerpať európske prostriedky na vzdelávanie a výskum.
Subjekty, zosieťované v klastri, častokrát presne poznajú svoje nedostatky a vedia definovať potreby. Dohody a úspešná spolupráca sa vytvára podstatne jednoduchšie v úzkom kontakte s predstaviteľmi podnikov, odborných vzdelávacích inštitúcií, miestnej samosprávy a štátnej správy.
Okrem zvýšenej podpory pre efektívne fungujúce klastre v oblasti vzdelávania, tvorby a udržiavania pracovných miest, navrhujeme vytvorenie vzdelávacích podnikov. Hlavnou úlohou vzdelávacieho podniku bude zabezpečiť duálne a celoživotné vzdelávanie, a taktiež vytvoriť priestor pre získanie potrebnej praxe.
Takýto vzdelávací podnik bude fyzicky prepojený na konkrétnu školu a konkrétny podnikateľský subjekt, v prípade klastra aj viac subjektov, čo je len lepšie. Všetci zúčastnení hráči sa budú spolu podieľať na tvorbe učebných osnov a zariadení pomôckami tak, aby vzdelávací podnik spĺňal ich potreby.
Žiaci a učitelia budú mať vďaka vzdelávaciemu podniku možnosť prísť do kontaktu s modernými prevádzkovými prostriedkami, s ktorými by sa inak nemali možnosť stretnúť, pretože pre školu sú pridrahé a výrobný podnik si nemôže dovoliť pustiť nekvalifikovaného zamestnanca do ostrej prevádzky. Rodič získa silnejšie presvedčenie o budúcom uplatnení svojho dieťaťa po ukončení štúdia na trhu práce napríklad priamo v klastri. Zamestnávateľ už počas štúdia poslucháčov vie podchytiť tých, ktorí sa mu najviac hodia následne do prevádzky, môže im ponúknuť prácu a znižuje tak riziko, ktoré so sebou nesie skúšobná lehota. Zároveň má možnosť aj následne pre svojich zamestnancov využívať služby vzdelávacieho podniku na ich doškoľovanie na modernejšie technológie, ktoré by si nemohol dovoliť v ostrej prevádzke. Pedagógovia majú príležitosť byť v tesnom kontakte s trendmi v priemysle a s aktuálne dostupnými technológiami, ktorých poznanie následne môžu preniesť do vzdelávacieho procesu.
V neposlednom rade je tu ešte ďalšia nezanedbateľná výhoda, ktorou je ponuka absolventskej praxe pre absolventov odbornej školy v takomto vzdelávacom podniku. Naším cieľom je nastaviť efektívny výkon absolventskej praxe v reálnom pracovnom prostredí a nenechať tento nástroj aktívnej politiky trhu práce zneužívať zamestnávateľmi, ktorí si ho občas zamieňajú s možnosťou získať pracovnú silu zadarmo.
Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Práve spolupráca medzi odbornými školami, vzdelávacím podnikom a pragmaticky nastavenou absolventskou praxou ponúka predpoklad na opätovné zavedenie tovarišstva. Absolvent odbornej školy, ktorý zložil skúšky, už nie je učeň. Ale ešte nie je ani majstrom svojho remesla. V tomto kontexte sa vytvára obrovský priestor nielen pre veľké podniky, ale aj pre malé až rodinné prevádzky, ktoré budú prijímať na obdobie jedného roka, na podporované miesto zo strany štátu, takéhoto absolventa – tovariša. Tovarišstvo – absolventská prax – s podporou do úrovne minimálnej mzdy má vysoký potenciál získať absolventom i dlhodobejší pracovný pomer, prípadne sa osamostatniť a pokračovať vo vyučenom remesle.
Hodláme zvýšiť podporu pre samostatne zárobkovo činné osoby. Nemôže ísť len o to, aby uchádzač o zamestnanie dostal finančný príspevok na samozamestnanie, založil si živnosť a vytratil sa na obdobie troch rokov z evidencie úradu práce. So žiadateľmi, a následne aj s úspešnými žiadateľmi, ktorí sa stanú živnostníci, treba pracovať a byť v kontakte. Zamedzí sa tak zneužitiu príspevku na úhradu výdavkov nesúvisiacich so založením a prevádzkovaním živnosti a ich opätovným návratom do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následným opakovaným žiadaním o takýto príspevok. Naša predstava podpory tkvie vo zvýšení samotného príspevku na SZČO a zároveň v poskytnutí kaučingu novým živnostníkom.
Prostredníctvom efektívneho celoživotného vzdelávania zamestnancov a živnostníkov podporíme proces kvalifikačného postupu spojeného s lepším mzdovým ohodnotením a zároveň s tvorbou takpovediac nových uvoľnených pracovných miest pre menej kvalifikovaných zamestnancov, respektíve nekvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie.
Samozrejme, uvedomujeme si, že úrady práce a celkovo štátne inštitúcie tu nie sú primárne preto, aby vytvárali pracovné miesta. No pri porovnaní toho, s akou komplexnou databázou disponujú a koľko zamestnancov môžu nasadiť na aktívne opatrenia trhu práce, sú ich výsledky, až na výnimky, žalostné.
Úlohou štátnych služieb zamestnanosti, v prepojenosti na výchovnovzdelávací proces a celoživotné vzdelávanie, bude čo možno najdôkladnejšie identifikovanie aktuálnych potrieb zamestnávateľov v oblasti zručností, vedomostí a kvalifikácie zamestnancov. Regionálni predstavitelia by mali byť kompetentní aspoň približne vedieť odhadnúť vývoj na najbližšie obdobie, a vedieť tak nastaviť potrebnú ponuku tréningov na udržanie pracovných pozícií. Následne sa dá očakávať, že aj jednotlivec už nebude disponovať len vlastnou pracovnou silou, ale kvalitným pracovným kapitálom uplatniteľným na trhu práce.
Ak chceme dostať Slovensko do prvej ligy, nemôžeme sa spoliehať len na lacnú pracovnú silu. Slovensko nemôže byť len montážnou dielňou Európy. Dlhodobý, stabilný a robustný rast nám nezabezpečí výroba ani služby – jeho nevyhnutnou podmienkou je posun k fungujúcej vzdelanostnej ekonomike.
Je úžasné sledovať medzinárodné úspechy našich vedcov, inovátorov, študentov a všetky tie mozgy, na ktoré sme hrdí. Už menej úžasné je uvedomiť si, koľko z tých mozgov pre nepriaznivé podmienky odišlo zo Slovenska do zahraničia alebo ako tento potenciál brzdí neefektivita štátneho zriadenia, všadeprítomná byrokracia a takzvané „staré štruktúry“.
Musíme oslobodiť tvorivý potenciál v oblasti vedy, výskumu a inovácií, vytvoriť mu lepšie podmienky pre život a prestať hádzať šikovným ľuďom polená pod nohy. Slovensko bude krajinou, kde sa oplatí ostať, kde sa oplatí študovať, vynaliezať, inovovať a podnikať. Rast produktivity založený na inováciách je kľúčom k dlhodobej konkurencieschopnosti.
Podstatou vedomostnej ekonomiky je vytvoriť prostredie, v ktorom vzdelávanie, veda, výskum a podnikateľské prostredie maximálne spolupracujú s cieľom nielen tvoriť nové nápady, ale ich aj v praxi premieňať na efektívnejšie pracovné procesy a nové produkty.
Navrhujeme významnú časť prostriedkov EÚ, určených na rozvoj vedy a výskumu, využiť prioritne na vybudovanie troch technologických parkov pri najväčších univerzitách (Bratislava, Žilina, Košice), zameraných na akumuláciu výskumných technológií, ľudských zdrojov a podnikateľských subjektov v symbióze.
Odstránime praktické aj systematické prekážky, ktoré brzdia rozvoj vedomostnej ekonomiky a inovačného potenciálu na Slovensku. Budeme usilovať o to, aby odborní pracovníci vo vede a výskume mohli mať porovnateľné mzdové podmienky ako ich kolegovia v komerčnej sfére. Viaceré grantové schémy dnes umožňujú zaplatiť výskumníka len na úrovni tabuľkového platu verejnej inštitúcie. Je hanbou, keď excelentný odborník dostáva z grantu menšiu mzdu ako úradník, ktorý mu ju vypláca.
Naše vysoké školy dostávajú väčšinu financií „na hlavu študenta“ a len malú časť dostávajú vo výskumných grantoch. Odhliadnuc od niekoľkých kvalitných fakúlt, naše vysoké školy orientujú svoje fungovanie na masívne prijímanie študentov a výskum ide bokom. Preto zvýšime podiel súťažne rozdeľovaných financií vo výdavkoch na vysoké školy, aby sme motivovali školy uchádzať sa o výskumné granty a podávať kvalitnejšie výsledky.
Zvýšenie efektivity výskumu nebude možné bez rekonštrukcie nášho grantového systému. Do existujúcich schém financovania vnesieme viac transparentnosti a budeme klásť dôraz na vyššiu zodpovednosť pri hodnotení žiadostí o granty.
K výskumu chceme motivovať aj súkromný sektor. Nie však nesystémovými dotáciami či neodborným mrhaním verejnými zdrojmi. Čo najviac zrovnoprávnime súkromné organizácie s verejnými organizáciami v prístupe k výskumným grantom a zlepšíme podmienky pre ich vzájomnú spoluprácu.
Zmeníme pravidlá hospodárenia vysokých škôl tak, aby mohli oveľa jednoduchšie podporovať výskum a spoluprácu so súkromnými firmami v oblasti výskumných a vývojových projektov. Aby mohli ľahšie investovať, zakladať spin-off spoločnosti a ťažiť z výhod, ktoré im takýto výskum prinesie.
Zmeníme spôsob využívania Inovačného fondu a Nadácie poprivatizačného podnikania, ktoré sú v správe Ministerstva hospodárstva SR, a to tak, aby sa ich zdroje revolvingovým spôsobom priblížili širšiemu okruhu podnikateľských subjektov. Alternatívou je využitie zdrojov na financovanie projektu pilotného technologického inkubátora na Slovensku.
Zrovnoprávnime tiež začínajúcich vedcov so skúsenejšími. Zvýšime dynamiku výskumu pomocou viacstupňového grantového systému, ktorý na najnižšej úrovni poskytuje malé inštalačné granty pre mladých vedcov po skončení doktorandského štúdia, nízkoprahové granty orientované na mladých výskumníkov alebo start-upy a s rastúcimi stupňami ponúka viac zdrojov pri vyšších nárokoch a vyššej zodpovednosti. Takýto systém zlepší podmienky pre mladú vedu, ktorá dnes neraz ostáva stáť pred vysokým prahom založeným na tituloch a publikáciách.
Viacstupňový grantový systém nám umožní odstrániť jednu z najväčších bŕzd inovácií na Slovensku: verejné obstarávanie. V navrhovanom systéme odstránime verejné obstarávanie z výskumných projektov, postačí ak bude za hospodárnosť využitia prostriedkov ručiť vedúci projektu. Najlepšie slovenské hlavy tak nebudeme zamestnávať papierovaním a dáme im dôveru, ktorú si zaslúžia.
Súčasné personálne kritériá udeľovania grantov, do veľkej miery postavené na tituloch, sú popri mzdách jednou z príčin odchodu najlepších mladých študentov do zahraničia alebo do súkromného sektora. Profesorské tituly dnes majú aj ľudia, ktorí im nerobia dobré meno, no sú pri získavaní grantových prostriedkov uprednostňovaní. Výsledkom je, že na vysokých školách chýba silná mladá a stredná generácia profesorov a výskumníkov. Príčinou tohto stavu sú aj zle nastavené akreditačné pravidlá, ktoré zdeformovali postavenie profesorov a docentov na vysokých školách. Vznik moderných odborov či uplatnenie sa mladých pracovníkov je sťažené. Umožníme, aby študijný odbor nebol závislý od jedného profesora – garanta, ale aby mohol akreditovaný študijný odbor garantovať aj dostatočne erudovaný kolektív.
Doterajšia akreditácia vysokých škôl sa koniec-koncov ako neefektívna ukázala celá. Príprava podkladov vyradila z činnosti naše najlepšie pracoviská na dlhé mesiace a aj tak sa nič nezmenilo. Navrhujeme, aby prebiehala komplexná akreditácia vysokých škôl na základe online dostupných údajov. Zber potrebných dát tak nebudú musieť vykonávať vedci ani vysokoškolskí pedagógovia ale úradníci. Navyše, súčasné kritériá akreditácie musia byť upravené, aby skutočne zohľadňovali požadovanú kvalitu. Nesmú byť umelo prispôsobované tomu, aby nimi „preliezla“ každá škola. Odbornosť a úroveň akreditačnej komisie navrhujeme posilniť aj účasťou nezávislých zahraničných odborníkov.
Chceme, aby sa zo Slovenska stala krajina, v ktorej sa oplatí robiť výskum a vyvíjať inovácie. Kde úradníci nehádžu pod nohy byrokratické polená, kde nezáleží na tom, kto sa s kým pozná, ale kto má aký kvalitný výskum, kde priemysel a prax spolupracujú s akademickou oblasťou.
