Stratégia rozvoja školstva

Občania aj učitelia sú frustrovaní zo situácie v školstve. Mnohí rezignovali a neveria, že je možné školstvo zlepšiť. Je to hazard s budúcnosťou našich detí a celej krajiny. Je to výsledok úzko ideologického a straníckeho prístupu. Ak ho nezmeníme, školstvo bude naďalej zaostávať a naše deti nebudú dobre pripravené na svet, v ktorom majú žiť a pracovať.

Slovensko potrebuje odborný konsenzus o dlhodobej národnej stratégii rozvoja školstva prijatý všetkými politickými subjektmi s výhľadom na 20 rokov. Všetky doterajšie vlády SR síce deklarovali záujem o vyššiu kvalitu a finančnú podporu slovenského školstva, žiadna z vlád však svoj záväzok nesplnila. Slovensko dlhodobo zaostáva v učebných výsledkoch žiakov, v platoch učiteliek a učiteľov, vo financovaní regionálneho školstva a v presadzovaní moderných a inovatívnych pedagogických koncepcií. Investície do školstva sú však najlepšie investované zdroje do budúcnosti ľudí i krajiny.

Rozhodujúci pre kvalitu vzdelávania sú dobre pripravení a zaplatení učitelia, vysoká sloboda, autonómia a kvalita škôl, moderné učebné prostredie a flexibilné pedagogické programy zohľadňujúce potreby nadaných i zaostávajúcich žiakov. Doterajšie reformné pokusy (zákon o výchove a vzdelávaní, zákon o odbornom vzdelávaní) nepriniesli očakávanú dynamiku zmien v školskom systéme, ale vyvolali nespokojnosť a rezignáciu tých, ktorí majú byť motorom zmien – učiteliek a učiteľov.

Zaužívaný systém financovania regionálneho školstva je podvyživený a komplikovaný, vždy politicky preferuje niektorého zo zriaďovateľov a umožňuje odliv verejných zdrojov aj na iné než výchovné a vzdelávacie aktivity územnej a miestnej samosprávy (napr. tým, že dlhodobo diskriminuje oblasť výchovy vo voľnom čase detí a mládeže). Zmeníme systém financovania škôl tak, aby obce a mestá nemohli odčerpávať účelové zdroje pre školy. Zvážime možnosť priameho financovania škôl a zrušenie alebo aspoň výrazné obmedzenie medzistupňov vo financovaní školstva.

Neschopnosť dohodnúť sa na smerovaní vzdelávacieho systému (nedôvera, nevraživosť, netolerancia a absencia kooperatívnych stratégií) spôsobuje fatálny neúspech každej z reforiem, keďže nie je výsledkom spolupráce zaangažovaných aktérov. Množstvo stratégií nemá realizačný potenciál, pretože ignoruje potrebu podnietiť spoločné úsilie dospieť k dohode, rešpektovať rozdielne potreby. Školské reformy a vzdelávacie politiky na Slovensku mali od roku 2008 charakter (direktívnych) legislatívnych a štrukturálnych zmien ako dôsledok reformy riadenia škôl, ich financovania i kurikulárnej reformy (ŠVP, ŠkVP). Predpokladali, že ich dôsledky automaticky povedú k lepšej kvalite školy, učiteľov, výchovy a vzdelávania žiakov. Napriek tomu, že v NR SR bol do roku 2015 schválený Národný program výchovy a vzdelávania (Milénium), naplnenie jeho strategických cieľov je sporné, zostáva nevyhodnotené a nemá udržateľnú a nadväzujúcu stratégiu (neexistuje konsenzus o spoločnej predstave strán politického spektra o smerovaní stratégie rozvoja školstva).

Nosnou ideou perspektívnych zmien je príprava národnej stratégie výchovy a vzdelávania na najbližšie desaťročie (2015 – 2025). Preto vypracujeme dlhodobý program rozvoja nášho školstva s dôrazom na kvalitu, flexibilitu a inovácie. Využijeme bohaté skúsenosti z reformných procesov na Slovensku a moderné trendy v školskej politike v Európe a vo svete. Budeme sa usilovať strategicky plánovať, priebežne vyhodnocovať prijaté opatrenia a prepájať ich s výsledkami pedagogického výskumu a efektívne monitorovať zmeny v školskej ústave.

Moderné školstvo na Slovensku musí zahŕňať aj moderné, kvalitné a pružne reagujúce vysoké školy. Žiaľ vplyvom nesprávne nastaveného systému financovania a akreditácie máme na Slovensku veľa nekvalitných škôl, ktoré odčerpávajú cenné zdroje a produkujú nepoužiteľných absolventov. A kvalitné školy sú okrem nedostatkov financií aj otrokmi drakonického akreditačného systému, ktorým im znemožňuje modernizáciu či omladenie kolektívu.

Tieto nedostatky si vyžadujú rozsiahle systémové zmeny, z ktorých viaceré opisujeme bližšie v časti programu o potenciáli inovácií a vedomostnej ekonomiky.

Našim cieľom je, aby sa vysokým školám oplatilo dbať na kvalitu výučby, aby sa im oplatilo investovať do modernizácie. Aby prestali byť továrňami na diplomy a začali byť živnou pôdou pre inovácie a dôstojnou konkurenciou zahraničným školám.

Medzi zmeny smerom k modernizácií vysokých škôl patrí aj sfunkčnenie bakalárskeho štúdia. Tento stupeň vzdelania má slúžiť k príprave absolventa, ktorý je namiesto zložitej teórie orientovaný skôr aplikačne, pre prax. Žiaľ, školy sú dnes preferovaním kvantity motivované k presnému opaku: vyprodukovať z bakalára svojho rukojemníka, ktorý musí chtiac-nechtiac pokračovať na magisterskom stupni.

Kvalitná jazyková, prezentačná a projektovo – orientovaná príprava musí byť pre modernú školu samozrejmosťou. Na vysokých školách budeme podporovať výučbu predmetov v cudzom jazyku na vysokých školách a uvítame zavádzanie celých študijných odborov v cudzom jazyku. Uvoľníme tiež podmienky pre zahraničné vysoké školy, aby vstúpili do nášho prostredia vo forme garancie študijných odborov, poskytovania výučby a poskytovania zahraničnej skúsenosti našim študentom.

Vaše údaje boli úspešne odoslané. Ďakujeme za podporu.

ĽUTUJEME! EMAIL, KTORÝ STE ZADALI UŽ BOL POUŽITÝ.